5 nocí v temnote

Prebudila som sa do ďalšieho rána. Je 19.9.2019, štvrtok. 

Desivé. Dnes som prvý krát spala len s dvomi prebudeniami. Prečo? Veď stále cítim rovnakú bolesť, rovnaké zúfalstvo. Môj žalúdok je stiahnutý. Asi som vyčerpaná. Viem, že aj ty. 

Pozriem na telefón, nehľadal si ma. Sledujem displej druhého mobilu, ani tam nie je odkaz.
Kde si?
Za hodinu som už tri krát kontrolovala stránku Pátranie po osobách. Už som si prešla všetky portály so správami či sa nespomína niekde opis tvojej osoby. Nikde nie si. 
Môj brat.  

Prešiel si množstvom ťažkých rokov. Ťažkých nocí o samote, pretože vždy sa schoval, keď nás potreboval. Prvých 48 hodín bolo vždy o nervozite, zúfalstve a beznádeji. No potom zavolal, prišiel, napísal, od kohokoľvek. Ale aspoň napísal. 

Tentoraz nie.

Už som v práci. Mlčky sedím za stolom. Cítim jeho zúfalstvo. Cítim, že spravil niečo zlé. Cítim, že vyhral heroin alebo iné putá, ktoré mu zväzujú ruky už tak dlho. Opäť. 

Vnímajú aj jeho zmysly moju dušu tak, ako vnímam ja tú jeho?

Neviem čo mal oblečené keď neprišiel. Viem však, že mu je zima, že sa veľmi bojí, že je v koncoch.
Viem to. Bojím sa rovnako. Ale ja mám muža, otca a dcéru. Oni sú pri mne. No s nimi o svojich pocitoch a myšlienkach nedokážem hovoriť. Teraz ešte nie. Možno si to tu raz prečítajú. A možno sa nikdy nedozvedia ako trpím.

Premýšľam. Prečo si človek volí ulicu a nie šancu, ktorú dostáva. Šancu na znovuzrodenie a opäť objavenie zmyslu života. Je možné, že mu tie roky už tak zdeformovali dušu, že si nedokáže pripustiť svoje chyby? Je možné, že aj keď má hlavu čistú, nevidí, že teraz je na tom horšie než kedykoľvek predtým? Nechce nás? 

Stopuj, volaj, píš a ja ti pomôžem! Obetuj jeden rok pre seba a nie rok pre ulicu.

Veľakrát som premýšľala nad tým, čo by bolo keby šiel do väzenia. Neviem či by to psychicky zvládol. Viem, že ja by som plakala, veľa a dlho. On to vie. Za posledné roky sme sa o tom mnohokrát rozprávali. Naozaj úprimne. Ale pomohlo by to? Môže väzenie pomôcť závislému, ktorý jedinú útechu v časoch radosti aj smútku nachádza v závislosti? Môže? Pretože on si prešiel už všetkým tým svinstvom. Heroin, tabletky aj alkohol. 

Ani dnes ešte neverím, že to vzdal.

Myslím na neho. Stále. Pocit nevedomosti ma ubíja. Možno preto, že predtým sa aj napriek problémom do dvoch dní ozval. Teraz nie a ja neviem či je to dobré a príde, až keď si naozaj uvedomí, že je na všetko sám. Až keď zistí, že potrebuje skutočnú pomoc a nielen záchranné lanká v podobe strechy nad hlavou, peňazí či jedla. Alebo už nepríde. A skončí sa to ... 

NIE, tak to skončiť nemôže.