Až kým sa neprebudím snívam o dokonalom svete. O nebi, v ktorom sme si všetci rovní, nesúdení a milovaní. Denno denne sa ma zmocní pocit úzkosti. Denno denne ma napadne temná myšlienka pobaliť si veci a utiecť!
Pár dní som sa nemohla venovať týmto riadkom. Myšlienky však pracovali aj naďalej.
Cítim sa slabá. Nie fyzicky. Duševne. Bytostne.
Muž a ja sme vstali skoro. Chystali sme sa do práce. Kúpeľňa, obliekanie sa, ja chystám desiatu pre princeznú a raňajky. Môj ranný rituál. Pusa od muža a budíček mojej Bublinky už zvoní. Schádza zo schodov. Dokrčené líce, jemný úsmev. Pusa na dobré ráno.
Priznanie. Vo výkladovom slovníku sa toto slovo opisuje pomocou dvoch významov. Jeden právnický a druhý finančný. Oba predpokladajú, že sa priznáva vinný. Osobne si nemyslím, že to tak musí byť!
Až kým... Sa všetko nezopakuje.
Možno si poviete, že má príbeh šťastný koniec. Možno si myslíte, že sa mi uľavilo keď viem, že žije.
Prebudila som sa do ďalšieho rána. Je 19.9.2019, štvrtok.
Dnes je už 18.9.2019, streda. A môj brat je už štvrtú noc na ulici.
Tvoje slová mi utkveli v ušiach. Zúfalo si mi vyčítal, že ťa nútim byť na ulici, kradnúť a fetovať, pretože inak neprežiješ na ulici.