Slabosť

Cítim sa slabá. Nie fyzicky. Duševne. Bytostne.

Položili sme dva základné piliere jeho možností. Ulica alebo resoc.

Rozhovor s ním nebol jednoduchý. Bolo pre mňa ťažké pozerať na neho prísnym pohľadom a držať sa svojich myšlienok. Srdce mi totiž šepkalo, že ho mám nechať tak. Nazrela som do jeho očí a videla som to, čo vždy keď sa dostane na psychické dno. Prázdno. Akoby sa všetko zrazu zrútilo. Videla som to, pretože to isté vidím vo svojich očiach, keď na to dno padne.

Sme protiklady. Sme súrodenci, no každý úplne iný. Ja obetavá a on nenásytný. Vždy sme boli iní. Ale sme súrodenci. Ja jeho sestra a on môj brat. Nikdy to nebolo inak a nikdy nebude. 

Dostáva od nás opäť šancu. Netvárim sa, že sa nič nestalo. Nikto z nás. V rodine je napätie, ako sa vraví, dá sa krájať. Človeka nútiť nemôžem. To už viem. 

Počas dňa sme v spojení len skrz nášho otca. Alebo cez sociálne siete. Doobeda poupratoval, sporák utrel, kuchyňu dal do poriadku a poobede sa vrhol na trávnik.  Nedostal to príkazom, len sme uzavreli dohodu.

Dohoda.

Aby mohol spať v teplej posteli a jesť jedlo, ktoré do domu nosíme, musí si to odmakať. Súhlasil. Sám si začal hľadať prácu, ktorá ho zamestná. Pri dome sa vždy niečo nájde.
Stopy po zlyhaní sa však musia vytratiť. "Pomáhať a chrániť!" - kopali do ležiaceho. Nie raz.

Ja som v práci. Po rozume mi chodí jedna, možno pre niekoho nepodstatná, myšlienka: "Nezabudni kúpiť tyčinky do uší".  Že prečo?  "Pomáhať a chrániť!" si kopli aj do ucha - dodnes krváca. Nie veľmi, ale krváca. Väčšina z vás by sa na to vykašľala s odôvodnením, že si za to môže sám.

Môže. 

Plne súhlasím s vašim názorom. Ja som však človek. Nie stroj. Pozerať sa na trpiaceho sa ma vždy akosi bytostne dotýka. Tobôž, ak je to rodina. 

Musím povedať, že každým dňom som pokojnejšia. Možno preto, že ho mám na očiach. Možno preto, že sa správa ako brat, syn. Takto to bolo už dávno. Zapája sa do prác. Otec kosí, vypýta si kosačku, aby pomohol. Sám od seba. Podstata závislého je v jeho egoizme. Ten tu nateraz nie je.

Dokedy? Neviem. Až sa to dozviem, poviem vám.