Cyklus

Až kým... Sa všetko nezopakuje.

6:50. Ráno. Venoval sa myšlienkam čo bude ďalej? Myslel na to, čo od života môže dostať? Čo mu môže obetovať? Vnímal náš strach? Mal na to 4 dni. V cele predbežného zadržania. 

Niet výhovoriek. Je čas začať.

Poznáme sa už nejakú dobu a ja viem, že prídu vysvetlenia - výhovorky, aby som bola presná. K nim sa pridajú výčitky. Pretože závislý si nepripustí svoju chybu. Vždy je to pre iného. Pre mňa, pretože som ho kontrolovala. Pre mňa, pretože som ho neusmernila. Pre mňa, pretože sa cítil smutný a ja som mu nepomohla. Pre mňa, pretože práve v tej chvíli som ho nedržala za ruku. Pre naštrbený vzťah s otcom. Pre náročnú prácu. Pre ťažké obdobia vo vzťahu. Pretože bol šťastný. Áno, závislý sa potkne aj pre veľké šťastie. No nikdy sa to nestalo pre jeho slabosť. Nie. 

Cyklus. História sa opakuje.

Život závislého je jeden veľký cyklus. Ako kolesá na bicykli. Točia sa dokola, kým sú poháňané. To zadné sa snaží dobehnúť to predné. 

Za tie roky už viem, čo môžem očakávať. Množstvo prísľubov. Nekonečných pokusov. 

Tentoraz nie. Môj prísľub je, že ťa do zariadenia dostanem. Operiem ti veci. Kúpim kozmetiku. Zaplatím ti pobyt. Poskytnem ti podporu. Zaveziem ťa. Budem ti volať. Prídem ťa pozrieť a na konci ťa doveziem domov. Prídem ja a prídeš ty. Nový človek, s novými túžbami a presvedčením, že môže opäť začať. Slobodne.