Sloboda a pokoj na duši

Pokoj na duši. 

Neviem nájsť správne slová, ktoré by naozaj opísali pocit, ktorý som prežívala, keď zrazu nebol doma. Milovala som ho rovnako silno ako predtým, ale posledné roky života to nebol môj brat, ktorého som potrebovala a poznala pred peklom.

Opäť som sa usmievala, otvorila som sa priateľom a trávila som svoj čas s obrovským pokojom. Vedela som, že keď pôjdem domov, nenájdem ho tam v stavoch, aké človek, ktorý feťáka ešte nevidel, nikdy nebude poznať. Mohla som si domov opäť zavolať kamarátov a pozrieť si spolu U NÁS DOMA film, bez toho, aby som sa bála, že môj brat príde a bude vrieskať, lebo potrebuje peniaze.

Heroin je kráľ. Heroin víťazí. Heroin. Už nikdy nezmizne z nášho života.

Ten pokoj však stále narúšala malá neistota. Neistota, že utečie. Že raz zaklope na dvere a povie, "Ja tam byť nechcem!"

Až kým... Po pár mesiacoch sme dostali prvú správu. Môj brat sa má dobre. Začlenil sa medzi ostatných a učí sa cudzie jazyky. V tomto momente prišiel skutočný pokoj a naša rodina dostala druhú šancu (možno tretiu, keď sme ako prvé prekonali otcove problémy - našťastie tie netrvali dlho). Ďakujem aspoň za 4 roky, ktoré tam strávil môj brat, pretože len tie štyri roky sú v mojom živote plné spomienok, kedy bola rodina skutočne šťastná. Viac už nikdy potom. Možno len malé šťastné okamihy, ale nie roky.